Zápal (inflamácia) je prirodzená obranná reakcia organizmu na poškodenie tkaniva, infekciu alebo pôsobenie škodlivých podnetov. Je súčasťou imunitnej odpovede a jeho hlavnou úlohou je odstrániť príčinu poškodenia, obmedziť jeho šírenie a vytvoriť podmienky na regeneráciu a hojenie tkanív.
Zápal môže vzniknúť v dôsledku bakteriálnych, vírusových, plesňových alebo parazitárnych infekcií, ale aj pri úrazoch, popáleninách, alergiách či autoimunitných ochoreniach. Nie každý zápal je teda spôsobený infekciou a nie každý vyžaduje podávanie antibiotík.
Podľa trvania rozlišujeme akútny a chronický zápal. Akútny zápal vzniká pomerne rýchlo a zvyčajne predstavuje krátkodobú reakciu na poškodenie. Chronický zápal pretrváva dlhšie a môže viesť k postupnému poškodeniu tkanív a narušeniu funkcie orgánov. Príkladom sú chronické zápaly kože, čriev, kĺbov či ďasien.
Diagnostika zápalových ochorení závisí od postihnutého orgánu a klinických príznakov. Veterinárny lekár môže využiť krvné vyšetrenia vrátane stanovenia zápalových markerov, ako je C-reaktívny proteín (CRP) u psov, zobrazovacie metódy alebo mikrobiologické a cytologické vyšetrenia.
Liečba zápalu sa vždy odvíja od jeho príčiny. Môže zahŕňať protizápalové lieky, antibiotiká pri indikovaných bakteriálnych infekciách, chirurgické ošetrenie alebo liečbu základného ochorenia. Hoci je zápal dôležitým obranným mechanizmom, jeho nadmerná alebo dlhodobá aktivita môže byť pre organizmus škodlivá.