Kanisterapia je forma terapie a podpornej intervencie, pri ktorej sa využíva pozitívny kontakt človeka so špeciálne pripraveným psom. Názov pochádza z latinského slova canis (pes) a gréckeho therapeia (liečba). Jej cieľom je podporovať fyzické, psychické, emocionálne a sociálne zdravie človeka.
Kanisterapia sa využíva najmä pri práci s deťmi, seniormi a ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Uplatnenie nachádza v nemocniciach, rehabilitačných zariadeniach, školách, domovoch sociálnych služieb či zariadeniach pre ľudí s poruchami autistického spektra. Kontakt so psom môže pomáhať zmierňovať stres a úzkosť, podporovať komunikáciu, motiváciu k pohybu a rozvoj sociálnych zručností.
Terapeutický pes musí mať vyrovnanú povahu, byť dobre socializovaný a zvládať kontakt s rôznymi ľuďmi aj neznámym prostredím. Pred zapojením do kanisterapeutických aktivít spravidla absolvuje špeciálne skúšky, pri ktorých sa hodnotí jeho temperament, poslušnosť a reakcie na neobvyklé situácie. Dôležitá je aj príprava psovoda, ktorý so psom tvorí kanisterapeutický tím.
Vhodnosť psa závisí predovšetkým od jeho individuálnych povahových vlastností, zdravotného stavu a schopnosti bezpečne spolupracovať s ľuďmi. Nevyhnutnou súčasťou je rešpektovanie potrieb a pohody psa, zabezpečenie pravidelnej veterinárnej starostlivosti a predchádzanie nadmernému stresu či únave.
Kanisterapia môže byť hodnotným doplnkom rehabilitácie, psychologickej podpory alebo vzdelávania, nenahrádza však odbornú zdravotnú starostlivosť. Jej prínos závisí od individuálnych potrieb človeka, spôsobu vedenia aktivít a spolupráce s kvalifikovanými odborníkmi.