Biochemické vyšetrenie krvi patrí medzi základné laboratórne diagnostické metódy vo veterinárnej medicíne. Poskytuje informácie o funkcii vnútorných orgánov, metabolizme a celkovom zdravotnom stave zvieraťa. Využíva sa najmä pri diagnostike ochorení pečene, obličiek, pankreasu a ďalších orgánov, ale aj pri preventívnych prehliadkach, pred anestéziou či pri sledovaní účinnosti liečby.
Rozsah biochemického vyšetrenia závisí od zdravotného stavu zvieraťa a dôvodu vyšetrenia. Medzi najčastejšie sledované parametre patria:
ALT (alanínaminotransferáza) – enzým nachádzajúci sa predovšetkým v pečeňových bunkách. Jeho zvýšené hodnoty môžu signalizovať poškodenie pečene.
AST (aspartátaminotransferáza) – enzým, ktorého zvýšenie môže súvisieť s poškodením pečene alebo svalového tkaniva.
ALP (alkalická fosfatáza) – zvýšené hodnoty môžu poukazovať na ochorenia pečene a žlčových ciest, ale aj na niektoré hormonálne poruchy. U rastúcich zvierat môže byť zvýšená fyziologicky.
GGT (gamaglutamyltransferáza) – enzým využívaný najmä pri diagnostike ochorení pečene a žlčových ciest.
Bilirubín – žlčové farbivo, ktorého zvýšená koncentrácia môže súvisieť s ochorením pečene, poruchou odtoku žlče alebo zvýšeným rozpadom červených krviniek.
Kreatinín – metabolit využívaný pri hodnotení funkcie obličiek. Jeho zvýšenie môže poukazovať na zníženú schopnosť obličiek filtrovať krv, ovplyvňuje ho však aj svalová hmota a hydratácia.
Močovina (UREA, BUN) – odpadový produkt metabolizmu bielkovín. Zvýšené hodnoty sa môžu objaviť pri ochoreniach obličiek, dehydratácii alebo niektorých ďalších stavoch.
Glukóza (GLU) – hladina cukru v krvi. Zvýšené hodnoty môžu súvisieť s diabetes mellitus alebo stresom, zatiaľ čo nízke hodnoty sa môžu vyskytovať napríklad pri niektorých metabolických poruchách.
Celkové bielkoviny (TP) – poskytujú informácie o hydratácii, výžive a niektorých zápalových či chronických ochoreniach.
Albumín (ALB) – bielkovina produkovaná pečeňou. Znížené hodnoty môžu súvisieť s ochoreniami pečene, stratami bielkovín cez obličky alebo črevá či zápalovými procesmi.
Cholesterol a triglyceridy – tukové látky, ktorých koncentrácie môžu byť zmenené pri metabolických, hormonálnych alebo pečeňových ochoreniach.
Biochemické vyšetrenie krvi sa odporúča pri príznakoch, ako sú nechutenstvo, vracanie, hnačka, zvýšený príjem vody, časté močenie, chudnutie alebo celková slabosť. Dôležité je aj pri monitorovaní chronických ochorení, napríklad chronického ochorenia obličiek, diabetes mellitus či ochorení pečene. U starších zvierat býva súčasťou preventívnych prehliadok a predoperačných vyšetrení.
Odber krvi sa najčastejšie vykonáva zo žily na končatine alebo krku. Pred plánovaným vyšetrením môže veterinár odporučiť niekoľkohodinové hladovanie, pretože príjem potravy ovplyvňuje niektoré biochemické parametre. Voda sa spravidla neobmedzuje, pokiaľ veterinár neurčí inak.
Zvýšené alebo znížené hodnoty jednotlivých parametrov nemusia automaticky znamenať konkrétne ochorenie. Napríklad zvýšené pečeňové enzýmy poukazujú na možné poškodenie pečeňových buniek alebo zmeny v žlčovom systéme, ale samy osebe neurčujú funkčnú kapacitu pečene. Podobne zvýšený kreatinín nemusí vždy znamenať chronické ochorenie obličiek.
Výsledky je preto potrebné hodnotiť komplexne, s prihliadnutím na vek, plemeno, zdravotný stav, užívané lieky a klinické príznaky zvieraťa. Biochemické vyšetrenie sa často kombinuje s hematologickým vyšetrením krvi, vyšetrením moču alebo zobrazovacími metódami, ako sú ultrasonografia a röntgen.