Epilepsia u psov

Epilepsia u psov patrí medzi najčastejšie neurologické ochorenia, pričom je definovaná výskytom opakovaných, nevyprovokovaných záchvatov. Idiopatická epilepsia (IE) predstavuje formu, pri ktorej sa neidentifikuje štrukturálna ani metabolická príčina, a je považovaná za geneticky podmienenú. Medzi predisponované plemená patria najmä Labradorský retriever, Border kólia, Belgický ovčiak, Beagle, ale aj ďalšie čistokrvné plemená.

Klinické prejavy zahŕňajú generalizované tonicko‑klonické záchvaty so stratou vedomia, výraznou motorickou aktivitou, hypersaliváciou, vokalizáciou a často aj mimovoľnym močením či defekáciou. Po záchvate sa typicky objavuje postiktálna fáza charakterizovaná dezorientáciou, slepotou, ataxiou alebo zmenami správania.

Diagnostika idiopatickej epilepsie je založená na vylúčení iných príčin – štrukturálnych (napr. nádory, encefalitída, malformácie) a metabolických (hypoglykémia, elektrolytové poruchy, intoxikácie). Štandardný diagnostický postup zahŕňa MRI mozgu, analýzu mozgovomiechového moku (CSF) a kompletné hematologické a biochemické vyšetrenia. Tieto postupy sú odporúčané medzinárodnými odbornými skupinami vrátane ACVIM a IVETF.

Podobné klinické stavy (diferenciálna diagnóza):

• Idiopatická epilepsia ‑ genetická predispozícia; záchvaty vznikajú bez zistiteľnej inej príčiny, často u mladších dospelých psov.
• Štrukturálna epilepsia ‑ intrakraniálny nádor; môže spôsobovať záchvaty najmä u starších psov ‑ zápal mozgu (GME); imunitný systém omylom napáda mozgové tkanivo, čo vedie k záchvatom a ďalším neurologickým problémom.
• Reaktívna epilepsia ‑ hypoglykémia; nízka hladina cukru v krvi môže vyvolať záchvaty, najmä u malých plemien alebo šteniat ‑ hepatálna encefalopatia; pri zlej funkcii pečene sa v tele hromadia toxíny, ktoré ovplyvňujú mozog a môžu spôsobiť záchvaty ‑ intoxikácia; otravy (napr. xylitol, pesticídy, niektoré lieky) môžu vyvolať náhle záchvaty.
• Zápalové ochorenia mozgu ‑ granulomatózna meningoencefalitída (GME); zápal mozgu a mozgových obalov, ktorý môže spôsobovať záchvaty, problémy s koordináciou alebo zmeny správania.
• Cysticerkóza alebo toxoplazmóza ‑ parazitárne infekcie, ktoré môžu poškodzovať mozog a vyvolávať neurologické príznaky vrátane záchvatov.
• Portosystémový shunt ‑ vrodená alebo získaná porucha prekrvenia pečene; krv obchádza pečeň, toxíny sa nefiltrujú a vzniká hepatálna encefalopatia so záchvatmi.

Časté príznaky epilepsie u psov:

• Záchvaty (kŕče) ‑ najtypickejší prejav; pes môže stuhnúť, trhať končatinami alebo sa nekontrolovane mykať.
• Strata vedomia ‑ pes nereaguje na oslovenie ani dotyk, pôsobí „odpojene“.
• Náhle zrútenie ‑ pes spadne na bok a nedokáže sa postaviť, kým záchvat neprejde.
• Silenie alebo penenie z papule ‑ zvýšené slinenie je pri záchvate bežné a neznamená besnotu.
• Mimovoľne močenie alebo defekácia ‑ počas záchvatu pes nedokáže ovládať moč ani stolicu.
• Vokalizácia ‑ kňučanie, vytie alebo iné zvuky, ktoré pes nevie ovládať.
• Dočasná slepota po záchvate ‑ pes naráža do predmetov, pôsobí dezorientovane alebo vystrašene.
• Ataxia (neistá chôdza) ‑ po záchvate sa pes tacká, má problém udržať rovnováhu.
• Zmeny správania ‑ po záchvate môže byť pes veľmi hladný, smädný, úzkostný, prítulný alebo podráždený.
• Krátkodobá dezorientácia (postiktálna fáza) ‑ pes chodí dookola, hľadá majiteľa, nevie kde je alebo čo sa deje.

Ak si všimnete ktorýkoľvek z týchto príznakov, je vhodné čo najskôr kontaktovať veterinára, aby sa zistila príčina a začala správna liečba.