Anaplazmóza u psa: Príznaky, liečba a ako sa pred ňou chrániť

Anaplazmóza patrí do skupiny ochorení prenášaných krv sajúcimi kliešťami (tickborne disease). V našich geografických podmienkach sú za prenos ochorenia najčastejšie zodpovedné kliešte z rodu Ixodes, ktoré okrem anaplazmózy prenášajú i baktérie Borrelia burgdorferi spôsobujúce Lymeskú boreliózu. Keďže je výskyt a prenos ochorenia viazaný  na prítomnosť kliešťov, na základe výskumov sa s ochorením najčastejšie stretávame v mesiacoch máj, jún, október a november. Okrem psov sa ochorenie môže vyskytovať aj u koní, hospodárskych zvierat; diagnostikované bolo aj u mačiek. Riziko predstavuje aj pre ľudí (ľudská granulocytárna anaplazmóza).

S ochorením anaplazmózy u psa sa môžeme stretnúť:

• Granulocytárna anaplazmóza spôsobená baktériou Anaplasma phagocytophilum napádajúca biele krvinky, presnejšie  neutrofily
• Infekčná cyklická trombocytopénia u psa alebo trombocytotropná anaplazmóza spôsobená baktériou Anaplasma platys napádajúca krvné doštičky (trombocyty)

Prenos baktérií z kliešťa do organizmu hostiteľa trvá približne 24–48 hodín. Kliešť musí byť teda prichytený na hostiteľovi viac ako deň, aby k prenosu ochorenia došlo. V daných bunkách sa baktéria rozmnožuje a šíri sa po celom organizme. Inkubačná doba trvá približne 1 – 2 týždne.

Ako sa ochorenie u psa prejavuje?

Anaplazmóza sa môže prejavovať širokým množstvom príznakov. Podľa štúdií majitelia najčastejšie popisujú slabosť, únavu, stratu chuti do jedla, zvýšenú telesnú teplotu. Medzi ďalšie príznaky patrí krívanie, slabosť prevažne v panvových končatinách, bolesť kĺbov, neochota k pohybu, skákaniu. Menej časté príznaky zahŕňajú hnačku, zvracanie, sťažené dýchanie, vzácne aj neurologické príznaky, ako nešpecifické záchvaty/kŕčovité stavy pripomínajúce epileptický záchvat. Trombocytotropná anaplazmóza sa môže prejavovať zvýšenou krvácavosťou, vznikom petechií na slizniciach (drobné bodkovité krvácania viditeľné na slizniciach), zväčšením miazgových uzlín.

Okrem vyššie popísaných príznakov nie je ale výnimkou, že anaplazmóza u inak zdravých jedincov môže prebiehať v subklinickej forme, keď u psa nedetekujeme žiadne klinické príznaky či infekcia prebieha vo veľmi miernej a krátkej forme. Prítomnosť ochorenia či jeho prekonania sa zistí náhodne pri prevencii či diagnostike iného zdravotného problému. Súbežné koinfekcie môžu byť prítomné u psov s ťažšími klinickými príznakmi (súbežne prebiehajúca anaplazmóza a borelióza).

Možnosti diagnostiky

Klinické príznaky sú obecne často nešpecifické. V rámci anamnézy sú pre veterinárneho lekára dôležité informácie o tom, či váš psík mal v blízkej dobe kliešťa/e, ako dlho boli nasaté a či psík je chránený antiparazitárnou ochranou.  V prípade podozrenia na anaplazmózu má veterinárny lekár niekoľko možností k určeniu diagnózy.

• Cytologické zhodnotenie krvného náteru, prítomnosť baktérií v neutrofiloch či trombocytoch

• Vyšetrenie krvného obrazu, môže byť prítomný nižší počet bielych krviniek (leukopénia) či nižší počet krvných doštičiek (trombocytopénia)

• SNAP test rýchly diagnostický test v ambulancii, ktorý indikuje expozíciu anaplazmózy, nemusí výlučne aktívnu infekciu, vhodné ďalšie diagnostické kroky

• Sérologické vyšetrenie k prítomnosti protilátok cirkulujúcich v organizme jedinca. Nevýhodou tejto metódy je to, že protilátky v tele jedinca môžu pretrvávať i niekoľko mesiacov po infekcii a nemusia indikovať práve prebiehajúcu aktívnu infekciu vyžadujúcu terapiu. Výskumy ukázali, že niektoré inak zdravé psy infikované anaplazmózou bez klinických príznakov zotrvávajú po dlhý čas sérologicky pozitívne bez vzplanutia infekcie.

• PCR vyšetrenie k priamej detekcii genetického materiálu baktérií, citlivá metóda primárne v raných štádiách ochorenia, keďže protilátky nemusia byť ešte prítomné. PCR metóda je jediná metóda, ktorá dokáže rozoznať jednotlivé baktérie anaplazmózy

Terapia

V prípade aktívnej infekcie anaplazmózou je liekom voľby antibiotikum doxycyklín po dobu 2 – 4 týždňov. Klinické príznaky postupne odoznejú spravidla do 1 týždňa liečby a zdravotný stav psa sa postupne zlepšuje. Ťažšie prípady sú v prípade koinfekcie boreliózou či babesiózou. Neliečená anaplazmóza predstavuje riziko pre zdravie jedinca; môže dôjsť k chronickému poškodeniu sleziny, pečene, obličiek či poruche zrážanlivosti krvi.

Pozitívne sérologické testy nie vždy automaticky znamenajú potrebu antibiotickej liečby, ak pacient nevykazuje žiadne klinické príznaky či iné zdravotné problémy. Potreba terapie je vždy na rozhodnutí ošetrujúceho veterinárneho lekára. Prognóza ochorenia pri včasnom zahájení terapie je všeobecne priaznivá.

Viem anaplazmóze predísť?

Prevencia anaplazmózy je úzko spojená s prevenciou a ochranou proti vonkajším parazitom, teda zamedzením napadnutia psíka kliešťami. Dnes je dostupných na trhu niekoľko možností ochrany psíka. Najčastejšie sa využívajú antiparazitárne obojky, spot-on prípravky na kožu, žuvacie tablety, spreje či peny. O najlepšej variante ochrany proti vonkajším parazitom sa neváhajte obrátiť na svojho ošetrujúceho veterinárneho lekára.