Naučte sa, ako psovi bezpečne a bez stresu ostrihať pazúriky. Máme pre vás dobré rady a praktické tipy, vďaka ktorým sa vyhnete bolesti aj krvácaniu a zvládnete starostlivosť pokojne a s istotou.
Vanda Lukačínová
16 minút čítania
Strihanie pazúrikov je dôležitou súčasťou starostlivosti o psa, no mnohí majitelia ho odkladajú zo strachu, že by mu mohli ublížiť. Je pravda, že pri strihaní treba postupovať opatrne, no s dobrou prípravou a pokojom sa z toho môže stať bežná rutina. Prerastené pazúry nie sú len estetický problém - môžu psovi spôsobovať bolesť, meniť spôsob chôdze a časom zaťažovať kĺby aj chrbticu.
V článku sa pozrieme na to, kedy je čas pazúriky skrátiť, aké pomôcky si pripraviť a ako postupovať bezpečne. Dozviete sa aj to, čo robiť pri krvácaní a kedy je lepšie zveriť strihanie veterinárovi alebo groomerovi.
Pazúriky ovplyvňujú viac, než sa môže zdať. Ak sú príliš dlhé, pes nemusí došľapovať prirodzene. Labka sa pri kontakte so zemou nastavuje inak, čo môže postupne meniť postoj, zaťažovať prsty a nepríjemne vplývať aj na kĺby.
Niektorým psom sa pazúry prirodzene obrusujú pri pohybe po tvrdom povrchu. Iným, najmä menej aktívnym psom, seniorom alebo psom, ktorí chodia prevažne po mäkkom teréne, rastú rýchlejšie, než sa stíhajú obrusovať. Práve preto je pravidelná kontrola taká dôležitá.
Prerastené pazúry môžu psovi znepríjemňovať každodenný pohyb. Spočiatku si majiteľ všimne len klopkanie po podlahe, neskôr sa však môžu objaviť aj citlivé labky, krívanie alebo poranenia.
Dôležité: Čím dlhšie sú pazúry zanedbané, tým viac sa môže predlžovať aj živé lôžko vo vnútri pazúra. Potom už nie je možné skrátiť pazúr naraz na ideálnu dĺžku bez rizika bolesti a krvácania. V takom prípade je lepšie skracovať ho postupne a častejšie.
Najjednoduchším signálom je klopkanie pazúrov o tvrdú podlahu. Ak ho počujete pri chôdzi po dlažbe, parketách alebo lamináte, pazúriky sú pravdepodobne už príliš dlhé. Pri prirodzenom postoji by sa pazúry nemali výrazne opierať o zem. Ideálne je, ak medzi koncom pazúra a podlahou zostáva malá medzera. Nezabúdajte skontrolovať aj vlčí pazúr, ktorý sa pri chôdzi väčšinou neobrusuje a môže prerásť bez toho, aby ste si to všimli.
Dobrá príprava výrazne znižuje stres. Ak máte všetko po ruke a viete, čo budete robiť, budete pokojnejší vy aj pes. Strihanie si naplánujte na chvíľu, keď nie ste v zhone a pes je skôr oddýchnutý než rozrušený.
Pomôcky nemusia byť komplikované, no mali by byť kvalitné a bezpečné. Tupé alebo nevhodné kliešte môžu pazúr stláčať, drviť a psovi celý zážitok znepríjemniť.
| Vybavenie | Popis a tipy |
|---|---|
| Ostré kliešte na pazúriky | Vyberte si kliešte vhodné pre veľkosť psa. Mali by dobre padnúť do ruky a strihať čisto, bez drvenia pazúra. |
| Dostatočné osvetlenie | Dobré svetlo pomáha lepšie vidieť tvar pazúra, najmä pri svetlých pazúrikoch, kde môže byť viditeľné živé lôžko. |
| Styptický prášok | Slúži na zastavenie krvácania, ak zastrihnete príliš hlboko. V núdzi môže pomôcť aj kukuričný škrob alebo hladká múka. |
| Pilník alebo brúska | Hodia sa na zjemnenie ostrých hrán alebo na postupné skracovanie, ak pes zle znáša kliešte. |
| Obľúbené pamlsky | Odmeny pomáhajú vytvoriť pozitívnu skúsenosť. Pripravte si niečo, čo má pes naozaj rád. |
| Pokojné miesto | Vyberte tichú miestnosť bez rušenia, kde sa pes cíti bezpečne. |
Strihanie pazúrikov nie je iba technický úkon. Pre mnohé psy je nepríjemné už to, že im niekto chytá labky. Preto je dobré začať postupným privykaním ešte pred samotným strihaním.
Ak sa pes veľmi bojí, nesnažte sa ostrihať mu všetky pazúriky naraz. Niekedy je úspech aj jeden pokojne zvládnutý pazúr. Dôležité je, aby si pes postupne budoval dôveru.
Aby bolo strihanie bezpečné, je dobré vedieť, čo sa v pazúre nachádza. Pazúr nie je len tvrdá rohovina - vo vnútri je aj citlivé živé lôžko s cievami a nervami. Práve jeho zasiahnutie spôsobuje bolesť a krvácanie.
Pri strihaní skracujeme iba vonkajšiu tvrdú časť pazúra. Živé lôžko treba nechať nedotknuté. Ak má pes pazúry dlhodobo prerastené, živé lôžko môže siahať ďalej, než by ste čakali.
Svetlé pazúry sa strihajú jednoduchšie, pretože pri dobrom svetle často vidíte ružovkastú časť vo vnútri. To je živé lôžko, pred ktorým treba nechať bezpečnú rezervu.
Tmavé pazúry sú náročnejšie, pretože živé lôžko nevidno. Vtedy je lepšie skracovať pazúr po veľmi malých kúskoch. Ak sa v strede rezu začne objavovať tmavší alebo mierne vlhký stred, nepokračujte.
Tip: Pri tmavých pazúroch je bezpečnejšie strihať menej a častejšie. Ak si nie ste istí, prvé strihanie si nechajte ukázať veterinárom alebo groomerom.
Keď máte pripravené pomôcky a pes je pokojný, môžete začať. Postupujte pomaly a sledujte reakcie psa. Ak je veľmi nervózny, pokojne si strihanie rozdeľte na viac krátkych častí počas dňa alebo týždňa. V prípade, že váš pes jepri takýchto aktivitách agresívny a vy sa bojíte uhryznutia, je možné založiť mu náhubok a požiadať niekoho, aby vám s ukľudnením psa pomohol.
Začnite tým, že si vytvoríte pokojné prostredie. Pes by nemal mať pocit, že ho držíte nasilu alebo že sa deje niečo nepríjemné. Pokojný hlas, pomalé pohyby a odmena na začiatku vedia veľmi pomôcť.
Labku držte jemne, ale isto. Ak ju budete stláčať príliš silno, pes môže začať cúvať alebo sa brániť. Ak ju budete držať príliš voľne, pazúr sa môže pri strihu pohnúť.
Pri strihaní platí jednoduché pravidlo: radšej menej ako príliš veľa. Najmä pri tmavých pazúroch sa oplatí skracovať po milimetroch. Po každom strihu skontrolujte rez a pokračujte len vtedy, ak ste si istí.
Aj skúsenému človeku sa môže stať, že zastrihne príliš hlboko. Hoci to vyzerá nepríjemne, väčšinou nejde o vážny problém. Dôležité je nepanikáriť, psa ďalej nestrašiť a krvácanie zastaviť.
Po strihaní môžete ostré hrany jemne zahladiť pilníkom alebo brúskou. Nie je to vždy nevyhnutné, ale niektorým psom to pomáha, najmä ak sa pazúriky po strihaní zachytávajú o deku alebo podlahu. Na záver psa pochváľte a odmeňte.
Nie každému psovi vyhovujú klasické kliešte. Niektorým prekáža zvuk „cvaknutia“, iným zas manipulácia s labkou. V takom prípade môže pomôcť kombinácia viacerých spôsobov alebo postupné privykanie na inú pomôcku.
Ak pes zle znáša samotné strihanie, môžete odstrihnúť iba malý kúsok pazúra a zvyšok upraviť pilníkom. Tento spôsob je pomalší, ale pre citlivejšie psy môže byť príjemnejší. Hodí sa aj vtedy, keď chcete len zjemniť ostré hrany po strihaní.
Brúska umožňuje pazúr skracovať postupne, čo je výhoda najmä pri tmavých pazúroch. Niektoré psy sa však boja jej zvuku alebo vibrácií. Preto je dobré psa na brúsku najskôr zvykať bez brúsenia - zapnúť ju na chvíľu, odmeniť pokoj a až neskôr sa ňou jemne dotknúť pazúra. Pri brúsení pracujte krátko a s prestávkami, aby sa pazúr neprehrial. Netlačte brúskou na pazúr príliš silno.
Neexistuje jeden presný interval, ktorý by platil pre každého psa. Frekvencia závisí od rýchlosti rastu pazúrov, aktivity psa, veku, zdravotného stavu aj povrchu, po ktorom sa najčastejšie pohybuje.
Niektorým psom stačí kontrola a drobná úprava raz za mesiac, iné potrebujú skracovanie častejšie. Najpraktickejšie je zaradiť kontrolu pazúrikov do bežnej starostlivosti, napríklad pri česaní alebo kontrole labiek po prechádzke.
| Faktor | Vplyv na frekvenciu |
|---|---|
| Životný štýl psa | Psy, ktoré sa často pohybujú po tvrdom povrchu, si pazúry obrusujú viac než psy žijúce prevažne v interiéri alebo na mäkkom teréne. |
| Rýchlosť rastu pazúrov | Niektorým psom rastú pazúry rýchlejšie, iným pomalšie. Interval preto treba prispôsobiť individuálne. |
| Vek a kondícia | Menej aktívne psy, seniori alebo psy po úraze si pazúry prirodzene obrusujú menej. |
| Zdravotný stav | Pri pohybových problémoch, citlivých labkách alebo deformitách môžu dlhé pazúry spôsobovať výraznejšie ťažkosti. |
Ak máte zo strihania obavy, nie je na tom nič zlé. Mnohí majitelia sa boja najmä tmavých pazúrov alebo toho, že zastrihnú živé lôžko. V takom prípade je úplne v poriadku obrátiť sa na odborníka.
V grooming salóne vám pazúriky zvyčajne skrátia rýchlo a bezpečne. Je to bežná služba, ktorá môže byť vhodná najmä pre psov, ktorí sa nechajú lepšie ošetriť cudzou osobou než doma majiteľom. Ak má pes zo strihania veľký strach, informujte o tom groomera vopred. Skúsený odborník zvolí pomalší a citlivejší prístup.
Veterinár je vhodnou voľbou najmä vtedy, ak má pes deformované pazúry, zápal, bolesť, poranenie alebo sa pri manipulácii s labkami výrazne bráni. Rovnako sa na veterinára obráťte, ak pazúr krváca, je zlomený alebo prerastá do kože.
Tip: Aj keď nechávate pazúriky strihať profesionálovi, oplatí sa vedieť aspoň základy. Ľahšie si potom všimnete, kedy je potrebná ďalšia úprava alebo veterinárna kontrola.
Najlepšie funguje pravidelnosť. Ak sa pazúriky kontrolujú priebežne, zvyčajne stačí odstrihnúť len malý kúsok. Pes si na manipuláciu ľahšie zvykne a riziko zastrihnutia do živého lôžka je menšie.
Pohyb po pevnom povrchu môže pomôcť pazúry prirodzene skracovať. Nestačí však u každého psa. Vlčí pazúr sa napríklad pri chôdzi väčšinou vôbec neobrusuje, preto si vyžaduje samostatnú kontrolu.
Pri kontrole pazúrikov sa pozrite aj na celé labky. Všímajte si priestor medzi prstami, vankúšiky, začervenanie, opuch alebo citlivosť. Pes, ktorý si labku často líže alebo ju nechce zaťažiť, môže mať bolesť alebo poranenie.
Ak striháte iba rohovinovú časť pazúra, pes by nemal cítiť bolesť. Nepríjemné alebo bolestivé je až zasiahnutie živého lôžka. Preto je dôležité strihať opatrne, najmä pri tmavých pazúroch.
Pomáha postupné privykanie, krátke tréningy a veľa odmien. Začnite len dotýkaním labiek, potom ukázaním klieští a až neskôr samotným strihaním. Ak je stres veľmi silný, poraďte sa s veterinárom, trénerom alebo skúseným groomerom.
Najčastejšie približne každé 2 až 4 týždne, no závisí to od konkrétneho psa. Sledujte dĺžku pazúrov, spôsob chôdze a to, či pri chôdzi po tvrdej podlahe nepočujete klopkanie.
Na koniec pazúra naneste styptický prášok, prípadne kukuričný škrob alebo hladkú múku, a jemne pritlačte. Ak krvácanie neprestáva, pazúr je výrazne bolestivý alebo pes kríva, vyhľadajte veterinára.
Áno. Vlčí pazúr sa pri chôdzi zvyčajne neobrusuje, preto môže ľahko prerásť, zakrútiť sa alebo sa zachytiť. Kontrolujte ho pri každom strihaní ostatných pazúrov.
Záleží od psa aj od toho, čo vyhovuje vám. Kliešte sú rýchlejšie, brúska umožňuje jemnejšiu a postupnejšiu úpravu. Niektoré psy lepšie znášajú kliešte, iné brúsku, preto treba zistiť, čo vášmu psíkovi vyhovuje viac.
Pri tmavých pazúroch strihajte po veľmi malých kúskoch a priebežne kontrolujte rez. Ak si nie ste istí, nechajte si prvé strihanie ukázať odborníkom. Pri neistote je vždy lepšie odstrihnúť menej a prísť na úpravu častejšie.
Strihanie pazúrikov nemusí byť stresujúce ani pre vás, ani pre psa. Najviac pomáha pravidelnosť, pokojný prístup a ochota postupovať pomaly. Ak sa pazúriky skracujú priebežne, celý úkon je jednoduchší a pre psa menej nepríjemný.
Pravidelná starostlivosť o pazúriky pomáha predchádzať bolesti, poraneniam aj zbytočnému stresu. Je to malý úkon, ktorý má veľký význam pre každodenné pohodlie psa.
Tento článok má informačný charakter a nenahrádza odborné veterinárne odporúčanie. Ak si pri strihaní pazúrikov nie ste istí alebo má váš pes problém s labkami či pazúrmi, poraďte sa s veterinárom.
