Kôň domáci (Equus ferus caballus) je veľký bylinožravý cicavec z čeľade koňovitých (Equidae), ktorý patrí medzi najdlhšie domestikované hospodárske zvieratá. V minulosti sa využíval predovšetkým na dopravu, poľnohospodárske práce a vojenstvo, dnes sa chová najmä na rekreačné jazdenie, jazdecký šport, chov a pracovné účely. Kone sa líšia veľkosťou, stavbou tela, temperamentom a spôsobom využitia podľa plemena.
Kôň je nepárnokopytník s tráviacou sústavou prispôsobenou prijímaniu rastlinnej potravy. Na rozdiel od prežúvavcov má jednoduchý žalúdok a mikrobiálna fermentácia vlákniny prebieha predovšetkým v slepom a hrubom čreve. Základom jeho výživy je kvalitné seno alebo pastva, pričom dôležitý je dostatočný príjem vlákniny, pravidelný prístup k vode a vhodne zostavená kŕmna dávka.
Kone sú spoločenské a pohybovo aktívne zvieratá, ktoré prirodzene žijú v skupinách. Pre ich fyzické aj psychické zdravie je dôležitý pravidelný pohyb, kontakt s inými koňmi a možnosť prejavovať prirodzené správanie. Dlhodobá izolácia, nedostatok pohybu či nevhodné ustajnenie môžu prispievať k stresu a rozvoju stereotypného správania.
Medzi časté zdravotné problémy koní patria koliky, krívanie, ochorenia kopýt, dýchacích ciest a tráviaceho systému.Osobitnú pozornosť si vyžaduje laminitída (zápal škáry kopytnej), ktorá môže viesť k závažnému poškodeniu kopyta. Pri jazdeckých koňoch sa môžu vyskytovať aj bolesti chrbta, problémy s pohybovým aparátom či ťažkosti spôsobené nesprávne napasovaným sedlom.
Preventívna veterinárna starostlivosť zahŕňa pravidelné očkovanie, kontrolu vnútorných a vonkajších parazitov, stomatologické vyšetrenia a starostlivosť o kopytá. Dôležitá je aj kontrola telesnej kondície, správna výživa a včasné rozpoznanie zmien zdravotného stavu. Kone sú citlivé na náhle zmeny kŕmenia a režimu, preto by sa mali vykonávať postupne.
Kôň sa môže dožiť približne 25 až 30 rokov, pričom dĺžku a kvalitu jeho života výrazne ovplyvňujú genetika, výživa, spôsob chovu, pracovné zaťaženie a zdravotná starostlivosť.